II.
Niekde tu sa to začalo.
Obaja sme boli sami
pláž a more pod hviezdami,
zrazu nás teplo objalo.
Potom to všetko samé išlo ďalej.
Tz a ja sme boli dvaja,
boli sme tí, ktorých niečo spája,
bolo to mesto, more, alej.
Teraz sa zrazu všetko rozpadá.
Zostala som sama a ty si tu sám,
dali sme zbohom moru, alejám
a svet sú pre nás len smutné divadlá.
Už sa nestretneme,
možno je to smutné,
obaja však vieme, že bolo to nutné
....kto na koho myslí už sa nedozvieme...
Komentáre